#PeniazeNieSuTabu

Peniaze nie sú TABU s Werou Csémi

Na zozname tém, ktoré by nemali byť súčasťou slušných konverzácií sú peniaze pri väčšine ľudí v top trojke. Každá otázka o peniazoch – koľko ste mali v detstve, koľko máš teraz, koľko si dlžný, koľko minieš – je väčšie tabu ako tá predchádzajúca. Zdieľanie svojich príbehov môže znieť ako odsudzovanie druhých. Je ťažké hovoriť úprimne o našich koreňoch a je ešte ťažšie hovoriť o tom, kam sme sa dostali. Mať to, čo je vnímané ako “príliš veľa” alebo “príliš málo” môže byť rovnako sociálne deštruktívne. Radšej sme ticho, a tak sa nikto neurazí.

Môj blog, budgetovo.sk som založila preto, lebo som presvedčená o tom, že peniaze by nemali byť tabu témou. Verím, že niekoho úprimnosť o svojom živote nie je útokom na ostatných. Mať viac alebo menej ako iný nie je dôvodom hanbiť sa alebo byť pyšným. Jednoducho je to každého vlastná skutočnosť. Čím skôr to akceptujeme ako ďalší aspekt ľudského života, tým skôr budeme môcť toto tabu zbúrať. A vtedy môžeme začať učiť sa jeden od druhého tak, ako to robíme v rámci vzťahov alebo kariéry.

Mojím cieľom je otvoriť túto konverzáciu a pomocou #PeniazeNieSúTabu zdieľať príbehy ľudí z rôznych kútov života.

1. Aký bol tvoj vzťah k peniazom v detstve?

Nič mi nechýbalo a vďaka mojej babke, som sa naučila aj šetriť. Peniaze som ale nemala rada, lebo boli dôvodom nespočetných hádok v našej domácnosti. Uľavilo sa mi, keď som sa dozvedela, že sme neboli jedinou rodinou. Chápala som už od malička, že peniaze dostanem za prácu a to ma motivovalo sedieť dlhé hodiny pri bráne a predávať ovocie (som dievča z južného Slovenska) alebo celú sobotu zabiť upratovaním našich apartmánov. Vedela som, že tieto činnosti sú prínosom pre našu celú rodinu. S tým ale, že babka bola naším hlavným rodinným bankárom učila ma iba tradičný prístup k peniazom. Makáš, dostaneš výplatu, minieš čo je nutné a zvyšok odkladáš do periny. Investície boli pre bohatých a úvery boli zlé. 

Podľa mňa je veľký rozdiel medzi šetrením a hospodárením. Hospodárenie síce zahŕňa aj šetrenie, ale aj ďalšie činnosti, ako plánovanie alebo investovanie. A presne tie zručnosti mi chýbali po tom, ako som začala zarábať sama na seba. 

2. Keď sa na to pozrieš spätne, mal si dostatočné vzdelanie ohľadom peňazí doma alebo v škole?

Bohužiaľ nie. Doma sa stále riešili každodenné výdaje a krátkodobé plány. S tým, že ani moji rodičia nevenovali pozornosť analýze ich finančnej situácie, nezaoberala som sa tým ani ja. O zloženom úroku som počula prvýkrát keď som mala 25. Čo bola veľká škoda, keďže som od 16-ich už brigádovala, mohla by som si pekne odkladať, aj ked iba pár drobných.

Čo sa týka základnej školy, o peniazoch som sa tam nič nenaučila. S tým, že som si strednú školu vybrala Obchodnú akadémiu, získala som základné vedomosti o bankovníctve, poisťovníctve a o investovaní. Ale tieto základy nestačili na to, aby ma presvedčili o dôležitosti starostlivosti o finančnom zdraví alebo aby som sa zamyslela nad dlhodobými finančnými cieľmi už ako 17 ročná.

3. Ak máš dlh, aké stratégie a filozofie využívaš pri splácaní?

Zatiaľ som mala “iba” spotrebné úvery na zaplatenie školného a môj prístup k splácaniu bol agresívny. To znamená, že som si zobrala najväčšiu čiastku, na ktorú som mala nárok, a na najdlhšie možné obdobie (cca. 8 rokov). Nadbytočné peniaze, ktoré som nepotrebovala, som vrátila po 2 týždňoch, aby tam nenabehli zbytočné úroky. Každý mesiac prebehli platby automaticky a následne som chodila do banky zadávať mimoriadnú splátku bez poplatku. Vždy podľa toho, koľko sa mi podarilo ušetriť. Samozrejme pri mimoriadnych splátkach mi vždy ponúkali 2 možnosti. Či chcem skrátiť čas, na ktorý som si úver zobrala, alebo chcem dať znížiť mesačnú splátku. Moja voľba bola jasná – chcela som znížiť mesačnú splátku. Takto som zabezpečila nižšie náklady (úroky) na úver a ušetrené peniaze som mohla pripojiť k mimoriadnym splátkam. Peniaze som vrátila do roka a pol a v mojej banke som sa dostala do top kategórie zákazníkov, čo sa týka spoľahlivosti a dôveryhodnosti. To znamená pre mňa výrazne lepšie podmienky pri budúcich úveroch.

Úveru som sa chcela zbaviť čo najrýchlejšie, preto boli moje úspory  minimálne.

4. Čo je tvoja aktuálna práca (alebo práce) a ako si sa dostal tam, kde si dnes?

Cez môj blog a prednášky šírim osvetu o dôležitosti finančnej gramotnosti. Zatiaľ mi to peniažky neprináša, ale robím všetko pre to, aby som jedného krásneho dňa mohla toto moje posolstvo nazvať aj mojím zamestnaním.

Od marca 2016 fungujem ako živnostníčka. Momentálne pôsobím ako obchodný zástupca pre firmu Expandeco. Som zodpovedná za vývoj obchodných a partnerských vzťahov s maďarskými organizáciami a reprezentujem firmu na medzinárodných podujatiach. 

Pracujem prevažne z domu, som pánom svojho času a aj keď som v aktívnej komunikácií s vedením firmy, nekontrolujú každý môj krok. Sú orientovaní na výsledky a toto mi nesmierne vyhovuje. V 2013 som začala v korporáte, ale mojím snom bolo vždy stať sa svojím pánom. Pri výbere projektov, na ktorých som sa rozhodla spolupodieľať, pre mňa bolo najdôležitejšie že čo nové sa počas tej spolupráce môžem naučiť. Rozvojom mojich schopností som ale pokračovala aj mimo práce. Stále analyzujem moje rozhodnutia a hľadám priestor na zlepšenie sa. Práve tento neustály vývoj ma dostal tam, kde som dnes a verím tomu, že v blízkej budúcnosti ma posunie ešte ďalej. 

5. Kedy si prvýkrát vyjednával v robote alebo v nejakej inej situácií? Povedz mi o tom viac, prosím. 

Kedy to bolo prvýkrát to netuším, ale najviac som hrdá na to, ako som vyjednávala s mojím aktuálnym klientom. Pri prvom stretnutí o spolupráci samozrejme padla otázka o peniazoch. Vypýtala som si svoju cenu ich ponuka mi mala prísť mailom. V hlavesa  mi dookola ozývali slová môjho bývalého šéfa: “Nastav si v hlave minimálnu sumu a podmienky s ktorými by si bola spokojná. Ak tvoj klient (zamestnávateľ) nie je ochotný alebo nedokáže zabezpečiť splnenie tvojich podmienok treba hľadať ďalej.”

Stalo sa mi v minulosti, že som súhlasila aj s nižšou sumou, lebo v samotnom projekte som videla potenciál, ale nakoniec som bola iba frustrovaná a cítila sa nedocenená. No, mohla som za to iba ja.

Prišiel mail, ktorý obsahoval rozpis benefitov, vysvetlenie provízneho systému a ponuku na ⅔  môjho návrhu. Znova som sa cítila podcenená. Povedala som si, že skúsim vyjednávať. Na začiatok som sa im poďakovala za príjemné stretnutie a slušne som vyjadrila moju nesúhlas s ponúknutou sumou. Ďalej som pokračovala s upozornením na druh práce, navrhnutím kompromisu a priložila som aj akčný plán pre prípad, že sa so mnou rozhodnú spolupracovať.  Súhlasili a spolupráca mohla začať.

6. Čo si pochopil o peniazoch, čo by si chcel vedieť ešte pred ukončením školy a vstupom do “reálneho sveta”?

Je tu viac vecí, tak poďme pekne za radom.

Pochopila som, aké je dôležité plánovať. Ako na mesiac dopredu, tak isto aj na nasledujúcich 30 rokov. Mať jednu tabuľku, kde mám naplánované výdaje na celý rok mi pomáha pri prehľade a dokážem efektívnejšie budovať úspory. 

Ignorácia je najdrahšia ľudská vlastnosť. Je to jedno, že či ignorujeme vlastný bankový účet, vlastné zvyky nakupovania, pripomienky od bánk alebo ekonomické zmeny v spoločnosti – je to jednoducho vyhadzovanie peňazí do koša. Ver mi, ani ja nie som človekom, ktorý by každé ráno čítal správy o ekonomike. Ale rozprávam sa s ľuďmi, ktorí sa vo svete finančných produktov vyznajú. Pýtam sa na názor viacerých, pri rozhodnutiach vyťahujem kalkulačku a spravím si svoj vlastný prieskum. Bohužiaľ, nebolo to tak vždy a ani nechcem spomínať, koľko ma to stálo peňazí.

Aj malé úspory sú úspory. Nezáleží, koľko dokážeš mesačne odložiť. Už aj od malých súm, ako 5-10 EUR mesačne sa oplatí odkladať a to už aj keď si študent strednej alebo vysokej školy.

Zabezpečiť si vlastnú finančnú situáciu nestačí. Ak sa v najbližšej rodine nerozpráva o peniazoch, možných ťažkostiach, a veľké rozhodnutia spravia ľudia bez prehľadu, môže to mať katastrofálne následky. A vtedy je už jedno, ako veľmi si sa snažil dať do poriadku vlastné účty. Lebo svojej rodine proste pomôžeš, aj keď ťa to položí. Finančne, aj psychicky.

7. Čo bola tvoja najväčšia chyba ohľadom financií? Čo ťa to naučilo a čo robíš teraz inak?

Mojou najväčšou chybou bola dlhodobá ignorácia. So sporením som nemala problémy, ale vždy som rozmýšľala iba krátkodobo a moju finančnú situáciu, ako celok, som ignorovala. Robím všetko inak 😀

Týždenne si za 5 minút pozriem, ktoré plánované platby mi odišli a kedy, zapisujem výdavky a príjmy za daný týždeň. Ak sa dozviem, že o 3 mesiace budem mať výdavky navyše (napr. ma pozvali na svadbu) tak si to do plánu zapíšem, aby som sa vedela prispôsobiť. Stále som v obraze a nepotrebujem mesačnú kontrolu.

Pravidelne komunikujem s mojím finančným poradcom o mojich možnostiach a hľadám priestor na optimalizáciu všetkého.

Ku koncu roka z môjho celoročného finančného plánu spravím kópiu a naplánujem si výdavky a príjmy na celý nasledujúci rok. 

Ak mi niekto (banka, poisťovne, atď.) zavolá s “výhodnou ponukou” tak si píšem každý detail, alebo ich poprosim o preposlanie na mail. Väčšinou zistím, že tá výhoda je pre danú inštitúciu a nie pre mňa.

8. Aký veľký finančný cieľ máš ešte pred očami? Používaš teraz nejaké konkrétne stratégie na naplnenie tohto cieľa?

Mojim dlhodobým finančným cieľom je prebrať riadenie našich apartmánov vo Veľkom Mederi a urobiť kompletnú rekonštrukciu. Vytvoriť miesto, ktoré bude ctiť tvrdú prácu mojich starých rodičov a zároveň ponúkne ideálne prostredie pre rekreantov. Bude to investícia aj finančná aj emočná. 

Môj strednodobý finančný cieľ zase súvisí s mojou závislosťou organizovať všetko. Preto chcem mať svoje úspory rozložené na viacerých účtoch, kategorizované podľa účelov a cieľov. Napríklad auto, zdravie, oddych, svadba, dieťa, atď. Tento šialený nápad som dostala od amerického guru osobných financií, Ramita Sethiho. Najprv som ostala šokovaná, že na zásnubný prsteň začal šetriť ešte v časoch, keď priateľku ani nemal. Ako som si nad jeho prístupom ale začala zamýšľať, prišla som na to (znova), že on je génius.

9. Ako sa vysporiadaš s finančnými prekážkami, ak nejaké nastanú?

Na finančné prekážky reagujem plačom a analýzou. Som emotívny človek a potrebujem moju frustráciu vypustiť, inak by ma zadusila a nedokázala by som sa sústrediť na riešenie vzniknutého problému. Prvotný smútok a amok ma prejde do pol hodiny a následne som už schopná pragmatického myslenia. Následne si beriem do rúk počítač, otváram moje tabuľky a pozerám si na moje plány, robím prieskum a kontaktujem ľudí, ktorí by mi mohli v danej situácií poradiť. 

10. Aká je tvoja definícia úspechu? Považuješ sa za úspešného človeka?

Mám strechu nad hlavou a žijem v harmonickom vzťahu. Som zdravá. Robím, čo ma baví a formou, akú som si vysnívala. Pomaličky si plním svoje sny a dosahujem životné míľniky, ktoré sú pre mňa dôležité. Tvrdou prácou tvorím život podľa vlastných predstáv. Som spokojná, a to je pre mňa ozajstný úspech. 

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *