#PeniazeNieSuTabu

Peniaze nie sú TABU s Michalom Sabom

Meno Michala Saba bolo na prvom mieste medzi ľuďmi, ktorých som chcela vyspovedať v rámci #PeniazeNieSuTabu. Slovensko ho spoznalo ako moderátora a módnu ikonu. Lenže Mišo pomaly, ale isto, mení svoj imidž. Fast fashion povedal zbohom. Je #greenfluencer, klimatický aktivista a spoluzakladateľ iniciatívy #klimatapotrebuje. Kade chodí tam zbiera odpadky a o svoje zážitky sa delí aj s followermi na Instagrame. V rámci svojej talkshow TU A TERAZ a podcastu SABO SEBOU sa nebojí otvoriť diskusiu ani na nadmieru dôležité no o to nepríjemnejšie témy. Tak teda, poďme sa baviť o peniazoch.

Aký bol tvoj vzťah k peniazom v detstve?

Žiaden. Síce som Petržalčan, ale časť detstva som prežil na vidieku, kde som s peniazmi neprichádzal do styku vôbec. Nemal som vedenie k tomu čo sú peniaze a  ani som to nepotreboval. Keď som bol hladný, tak som si niečo  odtrhol zo stromu. Ako dieťa som nedostával vreckové s tým “že choď si niečo kúpiť” alebo “šetri si”. Som z veľmi skromných pomerov a rodičia pred nami finančné otázky nikdy neriešili. Jediné, čo si spomínam je, že keď som mal zdravotné problémy a chodil som na liečenia do zahraničia, rodičia dumali z čoho to všetko zaplatíme. Nakoniec sa to vždy vyriešilo.
Pojem “hodnota za peniaze” som pochopil až v puberte, kedy som si začal zarábať na seba a odštartoval som moju kariéru v rádiu.

Keď sa na to pozrieš spätne, mal si dostatočné vzdelanie ohľadom peňazí doma alebo v škole?

Ako som spomínal, rodičia to s nami neriešili a nemám spomienku, že by sme v škole mali predprípravu na samostatné fungovanie v tomto smere. Mali sme ale kopec ďalších užitočných predmetov ako napríklad pestovateľská výchova. Celé moje ekologické nastavenie je zo školy a tiež nás viedli k športu.

Ak máš dlh, aké stratégie a filozofie využívaš pri splácaní?

Mal som úvery aj hypotéku, ale iba preto, lebo som chcel všetko hneď a teraz. Neosvedčilo sa mi to, lebo mám radšej voľnosť. Zažíval som obdobie, keď som mal ďaleko viac peňazí ako teraz, ale veľa som utrácal. Keď som niečo chcel, tak som si požičal. S týmto správaním som sa musel veľmi rýchlo rozlúčiť, lebo to malo negatívny vplyv na moje mentálne nastavenie. Pocit, že mám olovenú guľu na nohe pre mňa nebol zrovna uspokojivý. Teraz som rád, že môžem voľne lietať.

Nepoužíval som žiadnu stratégiu pri platení. Ani mimoriadna splátka sa mi nikdy nepodarila. (smiech)

Čo je tvoja aktuálna práca a ako si sa dostal tam, kde si dnes?

Som moderátorom rádia Expres. Bol som poslucháčom rádia Koliba a aktívne som komunikoval s Julom Viršíkom a Martinom Pycom Rauschom. Martin ma následne zavolal do vysielania ako hosťa k príležitosti 1. narodenia jeho programu. Deň na to som volal s Julom a on mi ponúkol brigádu. Začínal som od úplných začiatkov ako triedenie pošty, varenie kávy alebo asistencia na vysielaniach. Pravdupovediac som ani nevedel, že to bude platené. Ale pamätám si na moju prvú výplatu, čo bolo 1 000,- slovenských korún.

Asi kvôli môjmu hlasu vo mne videli potenciál a preto do mňa investovali čas a zabezpečili mi aj jazykovú lektorku. Postupne som prešiel všetkými možnými pozíciami na ceste hore k mikrofónu. Pochopil som chod rádia a porozumel metabolizmu vysielania. V škole som mal individuálny študijný plán a v rádiu som bol deň aj noc. Bavilo ma to a chcel som sa rozvíjať. Trvalo dva roky, kým som sa stal plnohodnotnou súčasťou vysielania.Z rádia Koliba sa neskôr stalo rádio Okey a následne Európa2. Tri rádia na tej istej frekvencií ma dedili. Keď som z Európy2 odišiel, bol som presvedčený, že moja kariéra moderátora skončí. Nevidel som možnosť na Slovensku, kam by som sa mohol posunúť ďalej a nedúfal som si ani v mojich najdivokejších snoch, že by som mohol pracovať v rádiu Expres, v najpočúvanejšom rádiu na Slovensku. Po polročnej pauze sa mi to ale vďaka kamarátke, ktorá ma pošťuchla, podarilo a dnes je to tomu už 6 rokov.

Kedy si prvýkrát vyjednával v robote alebo v nejakej inej situácií? Povedz mi o tom viac, prosím.

Teraz som si uvedomil, že som na regulérnom pracovnom pohovore nikdy nebol. Nemyslím si, že viem rozprávať o peniazoch. Pri dohadovaní spoluprác je moja stratégia spýtať sa, koľko na to daný partner má a následne im poviem, či je to málo alebo veľa. Na moderovanie akcií mám presne stanovený cenník a pravidlá, ktoré agentúry vedia. Som schopný poľaviť a robím aj pro bono, ak sa jedná o srdcovú záležitosť alebo o peknú iniciatívu.

Minulý rok som zdvíhal ceny, lebo množstvo práce už pre mňa nebolo únosné. Potreboval som prirodzene vyselektovať okruh ľudí, s ktorými robím. Chcem v prvom rade robiť veci, ktoré ma napĺňajú, robia ma šťastným a na ktorých mi záleží. Potom sú tam komerčné eventy, ktoré nie sú mojimi srdcovými záležitosťami, ale tiež ich chcem robiť kvalitne a to chce prípravu bez ohľadu na veľkosť a dĺžku podujatia. Politika typu “robiť málo za veľa” je síce dobre napísaná, ale nie vždy to tak funguje. Ak to máš ale dobre nastavené v hlave a v diári, tak dá sa to pekne manažovať. 
Našťastie, ja si manažment robím sám a nemusím sa nikomu prispôsobovať. Nikto ma do ničoho netlačí.

Čo si pochopil o peniazoch, čo by si chcel vedieť ešte pred ukončením školy a vstupom do “reálneho sveta”?

Že peniaze nerastú na strome a nikto ti ich nedá na stôl len tak, pre nič, za nič. Ak sa dobre nenarodíš, alebo nevydáš, či nepriženíš. Mal som obdobie, kedy som mal veľký budget, z ktorého som mohol čerpať a patrične som to aj využíval. Až časom som si musel uvedomiť, že to nie je zadarmo, ale že to mám tvrdo odmakané. Veľakrát som sa stretol s reakciou typu “ty to máš jednoduché, len chytíš mikrofón a rozprávaš”. Čo si ale málokto uvedomí je, že pracujem hlavou. Myšlienky nedokážem zapnúť ráno o 8.00 a vypnúť o 16.00. Mám v hlave nonstop rozbehnutý vlak, ktorý sa mi nedarí zastaviť ani počas dovolenky. Štandardne potrebujem 4 až 6 dní, kým dokážem na dovolenke vypnúť hlavu. Potom si 2-3 dni oddýchnem a potom už začína v hlave odrátavanie času do konca dovolenky.

Čo bola tvoja najväčšia chyba ohľadom financií? Čo ťa to naučilo a čo robíš teraz inak?

Za moju najväčšiu chybu ohľadom peňazí považujem nepripravenosť na to, že banky chcú zarábať na peniazoch, ktoré ti požičajú. Pri lízingu sa nerozpráva o tom, koľko na tom ty prerobíš, ale vnímame skôr iba to, že mesačná splátka je zvládnuteľná. Sú to presne tie praktické veci, o ktorých by sa malo v školách rozprávať.  

https://www.instagram.com/p/CE9nr1DFinF/?utm_source=ig_web_copy_link

Aký veľký finančný cieľ máš ešte pred očami? Používaš teraz nejaké konkrétne stratégie na naplnenie tohto cieľa?

Pre mňa je dôležité mať každý mesiac pokryté to, čo potrebujem a plusniečo ušetriť. Každý mesiac posielam istý obnos peňazí na tajný účet, na ktorý nemám okamžitý dosah. Mám nastavené progresívne šetrenie do fondov. Dlho som hľadal človeka, ktorému by som uveril, že mi nepomáha prvoplánovo a čisto iba preto, aby na tom zarobil. Z mojich skúseností neverím poradcom, ktorý patria pod nejakú skupinu, značku alebo firmu. Verím skôr jednotlivcom, ktorí v tom majú jasno. Tento fond mi poradil človek, s ktorým som mal najprv úplne inú konzultáciu a zrazu sme sa dostali k týmto informáciám a mňa to zaujalo.

Môj sen je žiť v dome pri vode. Pri akejkoľvek vode. Možno v Dunajskej Lužnej alebo možno v Záhrebe. Chcem sa ráno zobudiť v spálni, postaviť sa holý z postele, otvoriť dvere, ktoré vedú na mólo a skočiť do vody. (smiech)

Ako sa vysporiadaš s finančnými prekážkami, ak sa nejaké stanú?

U nás v rodine používame slogan “peniaze sú obeživo, vždy boli a vždy budú”. Keď sú aj nejaké problémy vždy sa to nejako vyrieši. Mám našetrené rezervy na mojom tajnom účte, z čoho by som mohol pár mesiacov bez hanby žiť. Verím, že nikdy nebudem musieť načrieť do týchto rezerv Radšej by som ich do niečoho pekného investoval.

Aká je tvoja definícia úspechu? Považuješ sa za úspešného človeka?

Pre mňa sú úspešnými ľuďmi tí, ktorí keď vstúpia do miestnosti vyžaruje z nich energia, ktorá hovorí jasne, že som tu, viem o sebe, vy o mne nemusíte vedieť, ale ani vám nič nemusím dokazovať. 

Človek, keď je úspešný, vie čo prináša do hry, nemá potrebu si dokazovať svoju hodnotu, nemusí sa s nikým porovnávať, nemusí nikomu nič vysvetľovať. Vieš, že je to pravý človek, s ktorým môžeš spolupracovať, na ktorého sa môžeš spoľahnúť a vieš čo od neho môžeš čakať. Ak si dobrý v tom, čo robíš, ľudia si ťa nájdu sami na základe výsledkov tvojej práce a nemusíš si robiť reklamu.

A áno, považujem sa za úspešného človeka. Nezastupuje ma žiadna agentúra, neposielam nikam portfólio, nemusím na seba upozorňovať. Ak mi na niečom naozaj záleží, je najmenej pripomenúť sa niekomu. Nepamätám si, kedy som to ale naposledy spravil, lebo už to ide prirodzene a samozrejme som za to extrémne vďačný. Boli to dlhé roky tvrdého makania a hľadania svojej hodnoty a pozície na trhu. Hľadal som svoju tvár a zmysel. Aký chcem byť ako moderátor a človek. A teraz už aj ako aktivista…

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *