Budgetovanie

Kam do kelu idú moje peniaze?

“A je to zase tu, pred týždňom som dostala výplatu, zaplatila som všetko a ostali mi iba centy na zvyšok mesiaca. Veď ja nezarábam zle a nekupujem blbosti. Ach!!!”

Presne tieto myšlienky sa mi krútili v hlave v lete 2016, keď som už bola skoro 3 roky zamestnaná na trvalý pracovný pomer popri škole. Makala som, snažila sa a stále to nestačilo. Po cinknutí SMSky od mojej banky som všetko poctivo zaplatila, išla na zvyčajný nákup potravín, vybavila extra platby za mesiac ako napríklad narodeniny kamarátov a o týždeň neskôr som mala cca 100 Eur na zvyšok mesiaca. Nechápala som. Však som to prerátala v hlave, malo by to vyjsť.

Ako som sa tak trápila a hľadala čiernu dieru v peňaženke, dostala som nápad. Spravím excelovskú tabuľku! A začala som pekne zapisovať. Príjmy do prvého stĺpca, náklady do druhého stĺpca, šup tam ešte dve funkcie a hotovo. S konkrétnymi výdavkami my to v hlave vychádzalo veľmi podobne, ale boli tam výdaje, ktoré som nevedela presne určiť, tak som do tabuľky zadala môj (extrémne naivný) odhad. Na papieri to ešte stále vychádzalo a bola som v zelených číslach, ale vedela som, že skutočnosť je úplne iná a pátranie po pravde pokračovalo.

K pokračovaniu som ale potrebovala pomoc od starého známeho, ktorý mi sem tam posielal SMSky, ale väčšinou som ho šikovne ignorovala. “Však ja viem čo je s ním!” som si myslela. Teraz ale prišlo na lámanie chleba. Nádych, výdych a som sa prihlásila do internet bankingu. A on ma tam čakal: môj bankový účet. Čím viac som na chudáka pozerala, tým viac mi ho bolo ľúto. Rany, ktoré on odo mňa utrpel boli síce malé, ale bolo ich veľa, priveľa. Platenie kartou bolo jednoduché, rýchle, praktické, ale hlavne ľahostajné.

Ako som v rýchlosti prezerala rany (teda prevody) na mojom účte, som našla veľa platieb voči reštauráciám a obchodom. Musela som to všetko napísať, aby mi to začalo dávať zmysel. V tomto bode mi už bolo jasné, že ak chcem situáciu napraviť, nebude mi stačiť, keď si zanalyzujem platby z minulosti, ale musím začať s sledovaním všetkých platieb. Na bankovom účte som totiž mala záznam iba o kartových platbách, ale ja som používala aj hotovosť. Potrebujem mobilnú aplikáciu! Po malom výskume som našla jednoduchú aplikáciu Wallet a začala som si zapisovať všetky transakcie, ktoré som v internet bankingu našla za posledné tri mesiace a pridala som tam aj tie platby, ktoré som si z hotovostných platieb pamätala za posledné týždne.

A vtedy prišiel prvý, menší šok! Ja som míňala zbytočne veľa v reštauráciách kvôli lenivosti a v obchodoch na maškrty. Samozrejme boli tam aj platby za oblečenie, čo som si dovolila s výhovorkou “Že však dobre zarábaš, a zaslúžiš si to!”. Síce nakupovala som v relatívne lacných obchodoch, ako H&M, Orsay alebo Camaieu, ale boli to zbytočné veci. Do skriní sa mi už nič nezmestilo, a to som ich mala niekoľko. Jeden v Bratislave v podnájme a ďalšie 3 obrovské vstavané doma, u rodičov.

Ďalší, už väčší šok pre mňa bol, keď som prišla na to, že peniaze mi odchádzajú z účtu zbytočne. Napríklad niekoľko mesiacov som platila členstvo do fitka dvojmo. Nakoľko suma bola iba 19.90 eur, SMSku som samozrejme nedostala o automatickej platbe (čo som si myslela, že bola zrušená) a členstvo som platila poctivo aj manuálne. Po oslovení danej spoločnosti mi samozrejme peniaze vrátili, ale v konečnom dôsledku zase moja ľahostajnosť mohla za komplikácie.

Keď som sa zobudila po prvých šokoch a uvedomila si, že za moju situáciu nemôže žiadna čierna diera v peňaženke, ale čisto iba ja, tak som sa rozhodla s týmto niečo spraviť. Znova som vytiahla svoju excel tabuľku, kam som na začiatku zapísala svoje príjmy a výdaje a začala som vytvárať ďalšie hárky. Nezastavila som sa, kým som nemala vytvorený hárok na každý jeden mesiac do konca roka a začala som s plánovaním (čo vám opíšem v nasledujúcom článku 😉 ).

Takže, poďme zosumarizovať v krátkosti, aké chyby som spravila, kvôli ktorým som sa dostala do takmer mizernej finančnej situácie:

  • svoje príjmy a výdaje som “držala v hlave”,
  • ignorovala som svoj bankový účet,
  • uprednostňovala som kartové platby nad hotovostnými platbami,
  • ignorovala som malé, každodenné platby.

Ako si na to teraz spätne pozerám, som vďačná za svoju zvedavosť, čo ma nútilo ísť hlbšie a hlbšie do problému a namiesto toho, aby som sa toho celého vzdala, ma motivoval v pokračovaní analýzy a hľadaní riešení. Bola to dlhá cesta, kým som svoje zvyky zmenila a mam pred sebou ešte o veľa dlhšiu cestu kým dosiahnem vysnívanú finančnú slobodu, ale nevzdávam sa. Pridáš sa ku mňe aj ty?

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *